Neviem či by mi tá ceduľa nejako pomohla, keď nepomohlo ani to, že som stála ovešaná taškami a s ročným dieťaťom v zimnej kombinéze na rukách (kočiar sme nebrali lebo by som nemala šancu dostať sa do MHD). Bolo to v čase keď dcéra začínala chodiť do jaslí. Bolo mi do plaču lebo som nevedela ako balancovať zakvačená na rúre a zároveň aby mi dcéra nespadla. A sedeli nielen zadumaní chlapi ale ženy, ktoré by snáď mohli vedieť že matka si malé decko nevezme do MHD len preto aby jej niekto uvoľnil miesto na sedenie. Bolo mi to divné pretože ja keď vidím matku s dieťaťom na rukách tak vstanem okamžite a nielen teraz čo mám dcéru. Po tejto opakujúcej sa skúsenosti som konečne nabrala odvahu a začala jazdiť autom a je to fakt lahoda. Na MHD som zanevrela a moja dcéra tento spôsob dopravy nepozná.