Ahoj Magda,
v prvom rade sa vobec netrap kvoli svojim nevolnostiam. Ved predsa prezivas to najrkajsie obdobie zivota, cakas miminko. Ja som bola na tom tak isto ako ty, bola som schopna prist domov, lahnut a spat. Moj manzel si myslel ze som sa zblaznila, ze co si to zobral za lenivca, ktory spohodlnel a nic sa mu nechce robit. Ale ja som sa nedokazala premoct, bola som strasna. Isla som spavat o 7-mej, najneskor 8-mej hodine, takze zo mna nic nemal. A to nehovorim o vikende ked bolo treba riadit dom, to som bola rada,ked som si dokazala postlat postele, vsetko mi pripadalo strasne unavne. Ale neboj, za par tyzdnov to prejde a bude zase dobre. Uzi si to a potom sa budes na tom smiat, tak ako my s manzelom teraz.