Ahojte všetci!
Pôrodu som sa tiež veľmi bála. Posledný mesiac som mala hrozné sny. Ako prvorodička som si preštudovala všetku dostupnú literatúru. Prvé sťahy u mňa boli asi o ôsmej večer (po 20 minútach a veľmi sladé). Potom prestali a tak som si myslela že sú to len poslíčkovia. Asi o jednej v noci som zacítila silnejší sťah (ale o bolesti nemohlo byť ani reči), stopovala som si intervaly ale tie boli nepravidelné. Zobudila som manžela a ešte asi pol hodinu som rozmýšľala či to už je a či už mám ísť do pôrodnice. Medzitým som sa osprchovala a obliekla. O tom že musím ísť do nemocnice ma presvedčil až krvavý výtok. Asi o druhej v noci sme dorazili do nemocnice a po vyšetrení (otvorená som bola len na 1 palec) mi dali dve tabletky a poslali ma spaťvraj aby som na druhý deň vládala tlačiť. Spala som takmer celú noc len sem tam ma zobudil sťah. Ráno o pol deviatej ma lekár znovu vyšetril (otvorená som bola na 4 palce) a povedal že mam majú pripraviť (klystýr + nejaká injekcia). Už na WC som pocítila tlak a tak som volala na sestričku že rodím (nebola to ale žiadna silná bolesť). Sestrička ma zahnala späť na WC s tým že nech nepanikárim že to ešte nemôže byť ono a že to je tlak klystýru. S plačom som išla nazad ale ani som tam nedošla znovu som pocítila obrovský tlak (mala som pocit že by som v tej chvíli vytlačila aj "škodovku". Pud sebazáchovy a strachu o bábätko ma vyhnal späť k pôrodnej sále a po chvíli ostrej výmeny názorov so sestričkami (frflali že im tam vraj všetko zababrem) som sa o 9:06 prebojovala na pôrodný stôl. Sestrička ma prezrela a utekala volať doktora. Medzitým volala aby som netlačila lebo sa potrhám (kontrakcie boli silné ale nie bolestné). Cítila som ako dole niečo praští a strašnú silu tlačiť. Pribehol doktor urobil mi nástrih a konečne povedal "tlačte". O 9:16 (mali tam na stene hodiny) bola dcérka na svete. O 9:30 volal na pôrodnú sálu môj manžel a sestrička mu do telefónu vravela že ešte nemá záznam o tom že by som rodila. Ležala som od nej asi 2 metre a práve ma doktor šil. Zakričala že manželovi zavolám z mobilu. Na to ma doktor vyhrešil že nemám počas chirurgického zákroku vybavovať telefonáty. Sestričke nakoniec došlo že to som ja a manželovi povedala že máme dievčatko ale že ju ešte nemajú zváženú a zmeranú. Počas dvoch povinných hodín na sále som mobilom vybavila zopár telefonátov (manžel, rodičia kolegyňa...) a potom ma už previezli na novorodenecké oddelenie. Z celého pôrodu bol môj najhorší zážitok šitie a prístup sestričiek (potom mi mimochodom povedali že také niečo tam u prvorodičky už dávno nemali a že predpokladali že budem ešte aspoň pol dňa "chodiť"). Všetkým nastávajúcim mamičkám držím palce a želám im taký pôrod ako som mala ja.