Úplne súhlasím s JAK, pretože tým vlastne povedala, že každý si je sám strojcom svojho šťastia, každý môže na sebe pracovať, prihlásiť sa na jazykové kurzy, dorobiť si maturitu alebo vysokú školu, nájsť si lepšie platenú robotu... mňa osobne udivuje, ako niektoré "osoby" aj tu na Rodine doslova prepočítavajú, kedy im bude končiť 4 rok RD a plánujú ďalšieho potomka, len aby im odpadli starosti pri hľadaní si práce a so založenými rukami čakať na podporu od štátu. Ja sama mám jedno dieťa a druhé neplánujem - pretože na to nemám financie, neutiahli by sme finančne dve deti, ešte nie som taká stará, aby som nemohla mať dieťa neskôr, mám na to ešte minimálne 7-10 rokov, takže sa nestresujem... Ale nechcem vypadnúť na 6 rokov z pracovného procesu a potom si hľadať robotu so 6 rokov starými skúsenosťami, predsa doba napreduje, kedysi bol výhodou jeden jazyk, dnes už požadujú aspoň dva a to nehovorím o vysokej škole...
Nebudem sedieť a čakať, či mi padne niečo z neba, idem pracovať na sebe a na tom, že keby sa nebodaj niečo v mojom živote stalo (alebo tomu môjmu), aby som bola schopná uživiť svojho syna.
A posledný rok rodičáku sme prežili tak, že môj partner chodil preč na týždňovky a niekedy neprišiel domov ani na víkend, takže som bola dokonalá slobodná matka, ale ušetrila som kopec peňazí na mäsožrútovi (nemusela som denne vyvávarať mäsové jedlá) a takisto on dostával diéty a niečo si zarobil aj pomimo, takže Vianoce sme mali skutočne ukážkové a počas toho roka kedykoľvek keď som mu zavolala, že potrebujem peniaze, tak som ich mala do 5 minút prevedené na účte. Dosť nám to pomohlo a tiež mohol povedať zamestnávateľovi, že on tam chodiť nebude a chce ostať v Bratisave a robiť 8 hodín denne, ale keby mi priniesol domov výplatu 10 tisíc v čistom, asi by sme sa v polovici mesiaca išli pásť na trávu... takže asi toľko :o)