No to máš tak - štartovacia čiara na základenej škole bola nastavená pre každého rovnako a keďže mi učenie nikdy nerobilo problémy (mala som to rada, rovnako ako som rada čítavala knihy, preto som sa naučila čítať skôr než som šla do školy) tak mi nerobil problém ani prospech na základnej škole a to bol zase odrazový mostík na strednú - výberovú 5-ročnú školu, kde som bez problémov urobila príjmačky. A keďže je to vychytená škola, nemala som problémy sa zamestnať a keďže som mala zamestnávateľov nadnárodné spoločnosti a uvádzala som som v životopise pravdivé údaje, nemusela som nikdy riešiť problém s nezamestnanosťou. Takže ono to začína už od základnej školy a nie až vtedy, keď niečo vyštuduješ, to ako sa staviaš k prioritám už od začiatku tvojich povinností voči učeniu napríklad - to ti dláždi cestu k dobrej robote.
A predstav si, že dokonca aj teraz som našla robotu (nakoľko počas mojej RD rozpustili naše oddelenie v práci) podľa mojich predstáv, s kĺzavou pracovnou dobou, v štátnej sfére a za slušný plat. Ale prešla som radom psychotestov a pohovorov, kým mi po 3 týždňoch oznámili, že som prijatá. A nehľadajú človeka na rok - dva, ale podmienkou je odrobiť si tam aspoň 10 rokov a s tým tam idem.
A že mám jedno dieťa? Súdiac podľa tvojho príspevku ich máš viac... jedno mám preto, pretože viac by sme finančne neutiahli, nie teraz, ale možno v budúcnosti. Tvoja voľba bola mať viac detí, neviem koľko, takže máš dvakrát také starosti ako ja kam s deťmi - ale opäť - bola to TVOJA voľba, tvoje rozhodnutie, ja som za teba nerodila.
No a čo sa týka "hlídaní" - 3 mesiace budem platiť opatrovateľku alebo súkromné jasle, od září ide do škôlky, v listopadu bude mať 3 roky. Moja mama ešte pracuje a "skorotchánovci" sú už na toto moc starí, takže tiež riešim všetko za chodu a sama...
Chcela som dieťa? Chcela! Nútil ma tento štát rodiť? Nenútil! Mám možnosť voľby? Mám! Tak prečo to nevyužiť?