Mnel jsem to stesti, ze neco podobneho jsem mohl zazit v evrope. Narodil jsem se v CR, ale okolnosti mne odvali do SR. To co poznaji mnozi lidickove v cechach jsem prozival i na slovensku.
Nezajem ze strany lekaru, az jsem narazil na lekaara, ktory s mojim nazorom na porod a veci s tym spojene bral vazne.

Celá tá krása sa uskutočnila v Partizánskom na gynekologicko pôrodnickom oddelení pod vedením primára MUDr. Kluka.

Par dni po 23.3.2001 som napisal toto

Všetkým, ktorý plánujú, alebo čakajú prírastok.

23.3.2001 som prežil veľmi krásny deň.

Bol som pri svojej žene práve v tej chvíli, keď sa zázrak stvorenia stal skutočnosťou. Aj keď som mal pocit, že nijako nepomáham. Sám som sa presvedčil o svojej užitočnosti pri chystaní na pôrod.

Keď sme prešli na sál, bola to otázka 15 minút. A to samotný pôrod trval asi 5 minút.

Bol to fantastický pocit. Pozerať sa ako sa objavuje hlavička a držať svoju milovanú za ruku. Veľmi ma prekvapilo, ako je bábo obalené mazom. Keď ho lekár* položil Martuške na hrudník, Maťko sa upokojil. Mal veľmi pokojný výraz tváre. Vôbec neplakal.

Keď ho sestra otrela a zabalila, podala mi Maťka do ruky. Len otvoril jedno očko a spokojne oddychoval. Bol som najšťastnejší človek na svete.

Je to super byť pri pôrode.

Na druhej strane ma mrzelo, že som si to isté nezažil u starších detí, lebo ma do Topoľčanskej pôrodnice odmietli vpustiť. Aj vtedy, aj teraz.

Odporúčam každému, aby odložil všetky obavy a očakávania a šiel tiež podporiť svoju ženušku.

Záverom:

Uvedomte si, že aj bolesť je súčasťou života. Na druhej strane
S bolesťou sa rodíme, s radosťou prijímame nový život,
s bolesťou rastú prvé (aj druhé) zuby, s radosťou oslavujeme prvý zúbok,
s bolesťou sa rodičia lúčia s deťmi pri prvom odlúčení, s radosťou počúvame zážitky detí pri návrate,
s bolesťou žijeme, s radosťou prežívame život,
s bolesťou zomierame. s pokojom odchádzame na druhý svet.

Je to super byť pri pôrode.

Ahoj Dan