Prečítala som si trpezlivo všetky príspevky. Pisateľke článku možem iba povedať, že ju plne chápem a vobec si nemyslím, že by bola precitlivelá, pretože nad tými stupidnými rečami sa povzniesť jednoducho nedá a o ích množstve hádam svedčí dlžka tejto diskusie a tiež pár príspevkov, ktoré mňa nesmierne dáždia a to keď slečna napíše, že by ušmudlaného, špinavého kluka nechcela, alebo Jana, ktorá pozná veľa mamičiek, čo plakali keď čakali druhého syna..... Možem len podotknúť, že do určitého veku sú všetky zdravé detičky krásné a načančané a po 10min. na piesku ušmudlané a špinavé a nie každý chlapec hraje futbal ale može hrať na flautu, či husle! A ja tiež poznám ženu, ktorá plakala pri zistení druhého syna v brušku a poznám taťkov, čo nehovorili s manželkou, keď zistili, že to bude dievča a nepoznám žiadneho čo by sa hneval za chlapca, ale oba prípady sú pre mňa neuveriteľne hlúpe a povrchné. Ja svojich synov milujem nad všetko na svete, nikdy by som ani neuvažovala, že by bolo lepšie mať dievčatko, moj manžel ich miluje, je na nich pyšný a mazná sa s nimi ako sa so mnou moj otec nemazlil ani z desatiny, to aby som len vyvrátila fámu, že matky a otcovia sa maznaju len s dievčatkami, to by ste mali vidieť mojich miláčikov pod jednou perinou ako tam spolu sladko odfukujú. Som šťastná za troch krásných zdravých princov, pretože to má svoje kúzlo, presne tak ako má svoje kúzlo mať dve,tri či viac princezien a tým možem všetky maminy, čo si myslia, že kdo má doma pindíka, hlúpe reči nepočúvá, bohužial ubezpečiť, že ich počúvam 5,5roka od doby, čo sa nám prvý syn narodil. Tak ešte dievčatko, sestričku, culíčky, šatičky, rúžovú.... Po narodení druhého syna, no to nevadí možno na budúce.... Po narodení tretieho ma však úplne odrovnala reakcia paní, ktorá po zistení, že mám v kočíku tretieho syna, súcitne povedala TO JE MI VAS LUTO!!! To ma úplne odrovnalo a bohužial som ani nebola schopná reakcie. My sme šťastní za zdravé deti a niekomu je to dovod k lútosti. Tretie dieta sme velmi neplánovali ale všetci mysleli ano oni chcú konečne to dievčatko. Nie je možné nikomu vysvetliť, že sme si tretieho chlapčeka aj trošičku viac priali, zistila som, že to už nezmením a povzniesť sa neviem, ak je schopný ma niekto ľutovať ze to, na čo ja som neskutočne pyšná. A viem, že raz budem tak pyšná na svoje vnúčence, či už to budú sami chlapci, či samé dievčatá. Všetky maminy a otcovia, čo si myslia, že doležité je pohlavie detí a ich kombinácia, by mali zájsť na JIP novorodeneckého oddelenia, či do ústavu detí s postihnutím a tam popremýšľať čo, že je v skutočnosti doležité! Vďaka za množstvo príspevkov, čo mi hovoria z duše.