Magrato, pravda je niekde uprostred. Rodic by mal byt v strehu, kym dieta nie je v pohode a dat bacha, aby sa v nom nieco nezlomilo. Deti su rozne a to, co je pre jedno len neprijemnym obdobim, ktore zvladne, pre druhe moze byt traumou.

Nas presviedcali, ze placu vsetky deti, ze to bude v pohode a tak... a my sme uverili. Az kym nam syn po 2 tyzdnoch v skolke nezacal koktat a nekoktal az do nastupu do skoly - aj to dodnes dakujem, ze to vobec preslo.

Zo skolky sme ho brali (aj napriek presviedcaniu uciteliek, ze koktanie urcite prejde, ze to nie je prve dieta a podobne zvasty...).
A neskor sme nasli skolku, kde si postupne zvykal spolu so mnou.
Chvalabohu sme si to mohli dovolit, neviem ako by dopadol, keby sme tak neurobili.

Myslim, ze smutok a urcite tazkosti su pri zvykani normalne. Ale vsetko ma svoju mieru.