Drahá Saša,

som rád, že tvoj príbeh skončil šťastne a prajem všetko naj v ďaľšom živote.
Nemám skúsenosti s českým pôrodníctvom, pochádzam z južného slovenska, ale u nas to vyzerá podobne, zrejme spoločné korene. Nedá mi však nereagovť a uviesť aj opačný prípad. Pred pár rokmi som pracoval ešte ako vyšetrovateľ a riešili sme smutný prípad. Pri pôrode umrelo bábatko a asi o dve tri hodiny aj matka. Manžel nebohej rok skúsil vec riešiť cez min. zdrav. a podobne a trestne oznámenie podal až rok po prípade, keď už sa na kadečo zabudlo. Napriek tomu zdravotnícky personál pri výsluchoch akoby nerozumel jednoduchým otázkam, na ktoré stačilo odpovedať ano nie a vypočúvané zdravotné sestry dokázali len plakať. Pri pôrode sa postupne nazbierali až 4 lekari, alkohol hral jednoznačne svoju rolu. Keď aj posudky z oblasti zdravotníctva napriek znamej súdržnosti lekárov určili, že aspoň smrť dieťaťa bola iste zavinená, pokúsili sa celé zviesť na najmladšieho z týmu, ktorý bol k pôrodu privolaný ako posledný. Celá záležitosť bola odporná.
Neuvádzam mesto z dôvodu, lebo vec bola uhratá do autu, ten mladý lekár za nič nemohol, aj keď sa to s ním tiahne, starší kolegovia si proste našli baránka.

A čo sa týka pôrodu. O dva roky na to rodila moja manželka, nemali sme "zaplateného lekára", nakoľko do nemocnice nepustia súkromníkov, takže rodila u toho, kto mal službu. Najprv sa snažil zabrániť tomu, aby som sa zúčastnil pôrodu a neskôr, vo večerných hodinách som zistil, ze už je v nálade vďaka alkoholu. Keby druhý službukonajúci nebol mladík a keby ma zdravotná sestra neukludnila, že tento je po odbornej stránke lepší aj v tomto stave a že pokiaľ ona zistí niečo neprimerané, že mi dá znamenie, bol by som pána doktora vyhodil z pôrodného sálu už vtedy a dodnes ľutujem, že som to nespravil. Začal nástrihom, ktorý bol zbytočný, naviac úplne zbytočný, lebo ho nezvládol a nastrihával manželku niekoľkokrát, pričom jej začala pomerne dobre striekať krv, že sestra, ktorá následne vošla reagovala slovami, pre boha čo sa tu deje, že je tu toľko krvi. Manželka porodila rýchlo, s tým problem nebol, ale následne prišlo dlhé, veľmi dlhé šitie. Videl som zašívať veľa rán na hlavách, rukách a rôznych miestach tela, ale takto surové ešte nie. Vlákno sa manželke pri zaťahovaní stehu vytrhlo a podobne. Manželka nie, že nevedela odísť po dvoch hodinách sama, nevedela sa ďaľšie dni od bolesti poriadne ani hýbať. Nastali komplikácie a chodenie pána doktora za ňou, aby mu povedala, keby čokoľvek potrebovala. Bol vystrašený ako malý chlapec. Mal som vtedy sto chutí spraviť internetovú stránku hanby pre lekárov, aj na základe iných zlých skúseností. A ako tak čítam články na rodina.cz, tuším by sa na ne dostalo vela lekárov.

Všetkým rodičkám prajem personál, ktorý sa o ne postará ďaleko ďaleko lepšie a týmto ďakujem sestričkám, volali sa Zuzana a Ildikó, ktore mojej manželke ozaj maximálne pomáhali.

Peter