Dobrý deň, mám 3ročnú dcéru s ktorou doteraz neboli nejaké problémy, no nedávno som si začala uvedomovať, že ked jej nejaký príkaz dám priamo bez "omáčok", napr. zodvihni tú stoličku, čo si zhodila, tak odpovie "nie" a naozaj tu stoličku ani po hodinovej hádke nezdvihne. Potom to skúšam vyhrážkami, že jej nedám niečo čo pôvodne chcela, ale hned ako to zdvihne, tak sa určite dohodneme - nepomáha, už som jej dala aj párkrát na zadok, čo ma potom veľmi mrzelo - ale ani to nepomohlo, len sa moje nervy stupňovali, dokonca mi aj sama povedala, že nezodvihnem, prídi radšej s tou varechou...Po hodinovom plači, nedokáže už ani rozprávať/pritom ja nič nerobím - som ticho, nepočúvla mna, tak ja nepočúvam jej požiadavky), chodí skrčene - asi ju bolí aj bruško z nervov...príde a povie: maminka, nehnevaj sa, ja už budem dobrá..je mi jej ľúto, ale spýtam sa: tak zodvihneš tu stoličku?nezodvihnem..Nechcem ďalej tieto situácie prežívať, ona určite tiež nie, ale neviem ako to s priateľom riešiť. Mám pocit akoby ju to aj posilnovalo, stále je tvrdšia a tvrdšia, lebo málokedy, skoro nikdy to neskončí po mojom. Je v znamení barana, mám to brať, že je aj v období vzdoru, brať to s jemným nadhľadom, že to raz pominie? Od mala bola pozorovaná pre afektové stavy, ževraj je veľmi precitlivená. Niečo sa jej nepáčilo, nestihla nesúhlas prejaviť ani plačom, ale hned nám odpadla do bezvedomia, oči dohora, ona omodrela, odpadla. v priemere aj raz do týždňa. Aj pediatričkke pri očkovaní, museli nás zobrať do nemocnice na príjem, a tam zaočkovať...Psychologička nám radila práve to omáčkovanie, aby vedela čo príde, pomaly opisovať situácie atd. a tiež vyhýbať sa takýmto situáciám, čo ju môžu rozptýliť...Ale teraz už aj rok s tým problém nie je...Ale nie je možné aby žiaden náš príkaz neposlúchla...