No nazdar!
To je pekná koláž.Asi to tiež zaradím medzi prvý apríl. Je smutné, že za tým cítim len kritiku matiek, ale kde je pozadie toho prečo má novopečená mamka depku? Tiež som ju mala a žiadny med to nebol.Nedá mi aby som sa pri tom nevrátila k pichlavej téme o prístupe k tehotnej žene, rodiacej žene a k žene vôbec. Ten čo toto napísal si mal dať aspoň trošku práce aby si našiel štúdie o tom ako vplýva na ženu prístup pri pôrode a na sestonedelí a ako je žena frustrovaná a ponižovaná zvlášť pri tak citlivom okamihu ako je pôrod. A ako na novorodenca vplýva napríklad také burcovanie organiznu umelým oxitocinom, epidurálom, a ostatnými vymoženosťami "moderného" pôrodníctva. A ako na jeho psychiku vplýva to, že mu počas pôrodu ani bezprostredne po ňom nedajú kľud aby si pekne pomaly privykalo na nový svet u mamimy a tatka. Zato si ho však úplne cudzí ľudia prehadzujú ako horúci brambor. Je jednoduché uzavreť tému tým, že "žena je nestabilná= emocionálna, a po pôrode je ( chudinka)pod vplyvom vlastných nevyspitatelných hormónov a z toho je v depresii." Tak že je vlastne nemocná. A nakoniec jej nedokonalosť už tak prekročila hranice že ohrozuje aj tie jej úbohé deti.(to tá žena musí byť ale hrozné monštrum) A tým sme si pekne umyli ručičky a vlastná zodpovednosť za tento alarmujúci stav je v nedohladnu.
Ale čo sa zase pozastavujem nad niečim tak obvyklím. Je to typické pre dnešného obmedzeného "odborníka", vydieť všetko len cez úzku štrbinu a na celok sa proste vykašľať! Je to to isté ako keby som si myslela, že človek neni viac ako balón z ludských buniek nafúknutý asi vzduchom alebo čím, len preto, že mu pod kožu nevidím.