Ahoj Janino,
máš pravdu. Práve v tom je ten pes zakopaný. Táto depka vzniká zo stresov a traum pri pôrode. Keby mala mamina možnosť prežiť pôrod tak ako to cíti a chce a nikto by ju pri tom neponižoval a neurážal, najpravdepodobneišie by žiadnu depku nemala. Žiaden doktor si (z čírej mužskej alebo doktorskej ješitnosti) nepripustí, že v tom má svoje prsty-to mi môžeš veriť. Už som si na túto tému prečítala tolko odbornej aj neodbornej literatúry a všade to samé.Polovičné názory, zložité vedecké a filozofické úvahy o ničom nehovoriace(alebo zavádzajúce ). Podstata problému však ostáva tabu. Nevnucujem ti svoj názor. Na mňa osobne však priamo vreští sprostredkovávanie pocitu viny v matke, ktorá si to prečíta a zrovna je v situácií, že má pubertálne decko a každý deň sa stokrát spýta sama seba čo a prečo s ním trieska. Takej matke dvakrát netreba a hneď sa cíti vinná. Môže to byť pravda, že to dieťa tú depku vnímalo a tak na neho zapôsobila, že ho to takto ovplyvnilo. A už je ďalšia depka na svete(ale zasa na nesprávnom mieste). Ale koreň problému zase ostáva tabu. Ten pocit viny by mal mať ten čo sa pričinil o to, že žena miesto krásneho tvorivého zážitku má s pôrodu len traumy. Malo tam byť napísané: následkom špatného prístupu k ťehotnej, rodiacej a žene na oddelení šestonedelia a k jej miminku, môže najpravdepodobneišie prísť k hlbokým depresiám. To môže mať ˇvážny dopad na duševný vývoj dieťaťa. Tieto problémy sa môžu objaviť až po čase. Napríklad v puberte tento hlboko zakorenený stres a pocity osamelosti a neistoty v ňom môžu vyvolať až agresivitu.
Ja teraz riešim problém kde a ako porodiť svoje druhé miminko a tak to je pre mňa pálivá téma, tak sa mi nečuduj, že to vo mne vrie pri prečítaní takýchto vecí. Ale aj ja dúfam, že už som o niečo múdreišia a tak to zvládnem lepšie.
Hodne šťastia Kvetinka