To či tie deti mohli žit my už vediet nebudeme,ale určite to závisí od situácie kde ten človek-matka,otec vyrástali a aký vplyv malo na nich prostredie.Na dietati si možu vybíjat zlost,pretože dieta sa nevie bránit a čítala som že ludia so slabších sociálnych vrstiev sa menej ovládaju..ktovie...mám dve deti.Pri staršom som bola vystresovaná,sama,lebo manžel pracoval v zahraničí.Bola som smutna,v strese...viem že na nom sa odzrkadlil moj stres no on za moju situáciu nemohol.Ked sa narodil mladší už som bola s manželom a je to spokojné dieta.Práve včera som rozýmšlala,že straší mohol byt aj spokojné usmiavave babo keby som možno na neho nepreniesla moj stres,bolest smutok.Snažím a to napravit.Neríešim starostí tak že si to vybíjem na nom,ale snažím sa vcítít do deti a vraviet si aj my sme boli malí a mali sme svoje potreby a mame aj teraz.Niekedy je to tažke ak sme vyčerpaní a deti pláču a vtedy je dobre mat niekoho pri sebe ak nemáme,sme dospelí a my sa už vieme ovládat hoci je to niekedy náročne no 2ročne dieta alebo aj staršie či mladšie nevedia ešte ovládat svoje emocie,no my už ano...Je to smutno a do pláču z takých vecí.Manžel je zo 4 deti a matka ich nakoniec opustila-alkoholička a neviem čo ešte.Mal to štastie že vdaka nevlastnemu ocovi a babke neskončil v detskom domove a vychovali z neho citliveho človeka...nie každi ma nakoniec po tolkých utrapach to štastie:-(Jeho babka vychovala svojich synoch tak 4 vnučata a kedže bola už stará a vyčerpana trpela zdravotnými problemami a pred pár mesiacmi zomrela.Nie každí by sa tak obetoval.