Je neuveritelne, kolko sa nas v tomto prispevku o nekojeni naslo. Ja som rodila cisarskym, preto mi maleho priniesli na prisatie az o dva dni, bola v tom rozhodne aj zaneprazdnenost sestriciek na novorodeneckom... Prisal sa krasne, ibaze moje mliecko mu vobec nestacilo, skoncilo to tak, ze som ho mala na prsiach prisateho pernamentne, s placom som si ho prikladala, lebo bradavky som mala zodrate do krvi. Ked som sa prechadzala po chodbe na sestonedeli s revucim babom od hladu, ziaden prikrm nehrozil, len vycitky, ze si ho mam prikladat, alebo mu dat glukozu. Co by som ja bola dala za to, ze by mi ho prikrmili. Jedna jedina sestricka mi ho odniesla nakrmit materskym mlieckom z ich zasob a cudovla sa, ze kolko vela vypil, aj ked som ho prave nakojila Ked som vyslovila podozrenie, ze mam malo mlieka, bola som len odbyta a vystrihali ma, aby som mu ziadne prikrmy nedavala ani doma. Chvala bohu ma uz doma cakala krabica BEBY od manzela a od vtedy neplaceme od hladu, aj ked sa stale stretavam s vycitkami, ze som nieco zanedbala. Kojim uz dva mesiace, dufam, ze este nejaky tyzden potiahnem, ale co je to 60 ml denne, pri 900 ml umeleho mliecka...