Verím, že základom úspechu je brať dieťa také, aké je. Nevytvoriť si už vopred predstavu, aké má byť, ako sa má učiť, aké má mať záujmy a pod.

A predovšetkým ho milovať bezpodmienečne - nie na základe správania, schopností, šikovnosti...

Je niekedy ťažké zvyknúť si, že sa dieťa neučí veľmi dobre, že nemá vytrvalosť, trpezlivosť ani ctižiadosť, hlavne po úplne opačných skúsenostiach s biologicmými deťmi.

Myslím, že je to jediná šanca, aby sa osvojené dieťa alebo deti necítili v rodine horšie ako ostatné a vždy vedeli, že sú prijaté na 100%, nie len za istých podmieok.