Plne s Tebou súhlasím, že amniocentéza len znižuje šance dieťaťa, či je postihnuté, len iné (napr. Down) alebo zdravé. AMC sa však v druhom trimestri nikdy ani z iného dôvodu nevykonáva než: "Vyhľadaj a prípadne usmrť!" Nikto, komu ide hlavne o záujem dieťatka a má dostatok rozumu alebo aspoň vhodne podaných informácií na AMC nemôže ísť.

Inak, pokiaľ sme pri matematike základnej školy, "chybička se vloudila" do tvojho prepočtu. Šanca Tvojho dieťatka na prežitie by nebola v prípade pristúpenia na AMC 3x nižšia, ale dokonca o niečo menej ako 4x nižšia. Keď zaokrúhlime štatistiku potratov po amnio na 1:100, pri 300 tehotenstvách by Ti zomrelo prirodzene jedno postihnuté dieťatko, ale aj tri po potratoch v dôsledku vyšetrení, teda spolu 4 deti, teda 4x viac než bez vyšetrení.

Pomer 1 : 4 však ešte musíme nepatrne znížiť, lebo je tu aj istá, takmer nepatrná šanca (1 : 30 000), že potratíš po vyšetrení práve vtedy, keď čakáš dieťatko s postihnutím. Nikto nemôže zomrieť dvakrát a ani potratené dieťatko už nemôže zomrieť súčasne aj na svoje postihnutie. Medicínsky je síce vtedy aj potrat bezprostredne po AMC pravdepodobnejší, ale keď to zoberieme čiste matematicky, dieťa, spolu s matkou ušetrení vyšetrenia AMC majú pri Tvojej diagnóze (Ak by sme ju vôbec mohli brať ako spoľahlivú) PRESNE 3,99 x väčšiu šancu na prežitie (pomer 1 : 3,99).