Otázka
Odpověď
Problémy se synem
3.4.2001 22:02:03 Maja, syn 7 rokov
Dobry den,
chcem Vas poprosit o radu. Mam skoro 7-rocneho syna a problem je v tom, ze si akosi nevie najst kamaratov-vrstovnikov. Nechodi vonku, medzi deti, najradsej je dnu, rad si kresli, pozera rozpravky alebo knizky. Pritom, ale nie je ziadny samotar alebo introvert a v spolocnosti, kde sa citi isto, napr. v nasej rodine, u starych rodicov a inych pribuznych a znamych, s ktorymi udrziavame caste styky je velmi spolocensky, strasne vela rozprava a niekedy vsetkych zabava. Ale vsimla som si, ze rad je stredobodom pozornosti a ked si ho niekedy nevsimame a bavime sa o inom, nie o nom, tak zacne zlostit, je zly a niekedy to skonci aj tak, ze dostane na zadok. Neviem, co to ma spolocne s tym, ze si nevie najst kamaratov, ale myslim, ze dost vela, lebo sa nevie prisposobit ostatnym a je dost velky sebec. Byvame na sidlisku, kde je strasne vela deti a niekedy sa diva z okna na kopu deti, ako sa hraju, myslim, ze aj rad by bol medzi nimi, ale nepojde. Casto ho posielam vonku, pretoze su tam aj jeho spoluziaci z triedy, ktorych uz pozna skoro rok, ale nechce. Poradte mi, mam ho do toho nutit? Myslim, ze asi nie?! Cez vikend strasne rad chodi k starym rodicom a nevie sa dockat piatku kedy uz k nim pojde alebo skoro cez kazde prazdniny je s nimi. Je to normalne? Neskodi to jeho normalnemu vyvinu? Ja by som bola ovela radsej, keby bol doma a obcas vysiel vonku medzi deti ako byt vzdy pocas volna so starymi rodicmi. Viem, ze pre starych rodicov je vnuk prijemne spestrenie, lebo sa nudia, ale uvazujem, ci to je dobre aj pre neho!?
Do skoly chodi velmi rad, je prvacik, nema ziadne problemy, ani s ucenim ani so spoluziakmi ani s chovanim /okrem toho, ze je zivy a obcas na hodinach nepozorny/. Podla mna je dost inteligentny na svoj vek a vsimla som si, ze ovela lepsie si rozumie so svojimi starsimi bratancami a sesternicami /ma ich sest vo veku od 11 do 15 rokov/ ako s vrstovnikmi. Jeho spravanie sa dost zmenilo aj od vtedy, co sa mu narodil maly 10-mesacny bracek, a on velmi ziarlil. Vsimla som si, ze odvtedy zacal s tym castym navstevovanim starych rodicov, hoci ja som sa snazila nerobit rozdiely a nadalej sa mu maximalne venovat, ale predsa len miminko potrebuje viac starostlivosti ako 7 rocne dieta a to mu asi velmi vadi. Manzel ma taku pracu, ze je casto sluzobne odcestovany z domu, takze starostlivost o deti je skoro cela na mne, ale v case volna sa manzel maximalne venuje rodine a detom, takze v tom problem nevidim. Myslite, ze je potrebne aby sme zacali navstevovat detskeho psychologa? Vopred Vam dakujem za radu /Ospravedlnujem sa za dlhu otazku/.
chcem Vas poprosit o radu. Mam skoro 7-rocneho syna a problem je v tom, ze si akosi nevie najst kamaratov-vrstovnikov. Nechodi vonku, medzi deti, najradsej je dnu, rad si kresli, pozera rozpravky alebo knizky. Pritom, ale nie je ziadny samotar alebo introvert a v spolocnosti, kde sa citi isto, napr. v nasej rodine, u starych rodicov a inych pribuznych a znamych, s ktorymi udrziavame caste styky je velmi spolocensky, strasne vela rozprava a niekedy vsetkych zabava. Ale vsimla som si, ze rad je stredobodom pozornosti a ked si ho niekedy nevsimame a bavime sa o inom, nie o nom, tak zacne zlostit, je zly a niekedy to skonci aj tak, ze dostane na zadok. Neviem, co to ma spolocne s tym, ze si nevie najst kamaratov, ale myslim, ze dost vela, lebo sa nevie prisposobit ostatnym a je dost velky sebec. Byvame na sidlisku, kde je strasne vela deti a niekedy sa diva z okna na kopu deti, ako sa hraju, myslim, ze aj rad by bol medzi nimi, ale nepojde. Casto ho posielam vonku, pretoze su tam aj jeho spoluziaci z triedy, ktorych uz pozna skoro rok, ale nechce. Poradte mi, mam ho do toho nutit? Myslim, ze asi nie?! Cez vikend strasne rad chodi k starym rodicom a nevie sa dockat piatku kedy uz k nim pojde alebo skoro cez kazde prazdniny je s nimi. Je to normalne? Neskodi to jeho normalnemu vyvinu? Ja by som bola ovela radsej, keby bol doma a obcas vysiel vonku medzi deti ako byt vzdy pocas volna so starymi rodicmi. Viem, ze pre starych rodicov je vnuk prijemne spestrenie, lebo sa nudia, ale uvazujem, ci to je dobre aj pre neho!?
Do skoly chodi velmi rad, je prvacik, nema ziadne problemy, ani s ucenim ani so spoluziakmi ani s chovanim /okrem toho, ze je zivy a obcas na hodinach nepozorny/. Podla mna je dost inteligentny na svoj vek a vsimla som si, ze ovela lepsie si rozumie so svojimi starsimi bratancami a sesternicami /ma ich sest vo veku od 11 do 15 rokov/ ako s vrstovnikmi. Jeho spravanie sa dost zmenilo aj od vtedy, co sa mu narodil maly 10-mesacny bracek, a on velmi ziarlil. Vsimla som si, ze odvtedy zacal s tym castym navstevovanim starych rodicov, hoci ja som sa snazila nerobit rozdiely a nadalej sa mu maximalne venovat, ale predsa len miminko potrebuje viac starostlivosti ako 7 rocne dieta a to mu asi velmi vadi. Manzel ma taku pracu, ze je casto sluzobne odcestovany z domu, takze starostlivost o deti je skoro cela na mne, ale v case volna sa manzel maximalne venuje rodine a detom, takze v tom problem nevidim. Myslite, ze je potrebne aby sme zacali navstevovat detskeho psychologa? Vopred Vam dakujem za radu /Ospravedlnujem sa za dlhu otazku/.
V její náručí
