Kolo - moje zkušenost

Nedávno som tu založila diskuziu ohľadne elektrokola, keď som sa plácala v zmiešaných pocitoch - na jednej strane "potreba", na druhej strane akoby stud. Viac som túžila po inom, horskom bicykli a nevedela som, ktorý mať, resp. ktorý mať ako prvý.

Dopadlo to podľa mňa optimálne - zistili sme, že mladší syn potrebuje bicykel a keďže sa už blíži k mojim rozmerom, tak dostal "on" ten horský (jemu by sa kúpil iný, lacnejší, ale keďže to máme spolu, tak sa trochu viac zainvestovalo a kúpil sa ten moj vysnívaný fešák). Keď nejazdí syn, tak si ho osedlám ja (a jazdí úžasne, nedá sa absolútne porovnať s tým čo som mala predtým).

Moj ebike sa stal láskou hned na prvom výlete. Z pohľadu MM ho sice využívam "strašně málo", on má pocit, že by som vždy mala mať zapnuté "alespoň eko", ale ja viem svoje - prosto motor zapínam až pri náročnejšom stúpaní.
Máme za sebou cca 5-6 výjazdov, dostala som sa na miesta, kde som nikdy nebola, no prosto nádhera. Zároveň ale priznávam, že zas tak úplne nad vecou nie som a s týmto strojom by som nešla na miesta, kde stretávam turistov či dokonca cyklistov. Pri testovacej jazde som míňala cyklistu na klasickom kole, bol o dosť starší než ja a bolo mi nesmierne trápne.

Na záver by som chcela napísať, že ak niekto váha tak, ako som váhala ja, tak smelo do toho. Nie je to žiadna ulievarňa, občas mrknem na tep a plus mínus 150 tam je, takže o odpočinku nemože byť reč. A tá sloboda! Idem kam chcem a nemusím dopredu plánovať, aby som sa náhodou nedostala do predtým nedostupných kopcov...