Šáry,
možno už nemá zmysel vyjadrovať sa k príspevku Miša3. Najlepšie by bolo aby ona sama napísala čo týmto príbehom (nechcem to nazvať historka) vlastne chcela povedať. Začala tým že aj tá najstatočnejšia rodička môže byť zdeptaná otrasným prístupom personálu. Tu vidím zdvihnutý varovný prst pre všetky statočné rodičky ktoré si myslia že to zvládnu. Netuším prečo ich takto straší. Teda možno tuším, už sme si vymenili s Mišou zopár príspevkov v inej diskusii takže ju a jej reakcie trošku poznám a priznám sa, že sme si nepadli veľmi do oka. Hovoriť o negatívnych veciach sa má. Ale spôsob ktorý volí ona mi príliš nesedí, pretože neposkytuje východisko, deptá a núti človeka o sebe príliš pochybovať. A aj keď som sa po horeuvedenej korešpondencii s ňou zariekla, že na ňu reagovať nebudem, nejak mi to nedalo.

Spomenul sa tu Dr. Texl(?) a reakcie na to, že to, čo písala tuším pani Hanka(?) nemôže byť pravda. Neviem kde bola v tom článku pravda ale v inej diskusii sa o ňom vyjadrovali jeho pacientky veľmi pozitívne a písali že si ho nevedia predstaviť vo svetle v akom ho popísala dotyčná pani, proste im to na jeho osobu vôbec nesedelo. Tým nechcem povedať, že sa to nestalo (aj pán Texl mohol mať skrat). Tým som chcela povedať len toľko že takéto jednostranné príspevky treba brať s určitou rezervou pretože sú väčšinou len pohľadom z jedného uhla a často veľmi emocionálne ovplyvnené. Aj ja som prekonala missed ab. a konanie lekára mi pripadalo úplne normálne. Proste som vedela, že sa to stáva, bolo mi strašne ľúto ale nepanikárila som, nehysterčila. Pripúšťam, že ak by na mojom mieste bola iná tak by mohla hodnotiť postup lekára ako necitlivý alebo hrubý. Dokonca by sa naňho možno aj sťažovala lebo z jej pohľadu by bol hrozný necita.

PS: Pani Danielu a jej chlapčeka poznám len z jej príspevkov, veľmi ju obdivujem, a asi by som medzi ňu a pani Misu3 rovnítko nedávala. Ale je to len môj názor.