Po prečítaní Tvojho opisu som mala dojem že som to písala ja sama. Tento stav u mňa trval cca tri mesiace (od začiatku druhého mesiaca do konca štvrtého). Ranné nevoľnosti boli celodenné, nebola som schopná vstať z postele, žalúdok ma bolel stále a závraty som mala každý deň. Môj lekár mal však pochopenie a sám mi ponúkol PN-ku. Pritom som ju mohla kedykoľvek prerušiť a ísť na niekoľko dní do práce (pracujem ako vedúca odbytu v dosť veľkej dynamickej firme). Mimochodom na PN-ke som bola takmer celý čas až do konca 4. mesiaca. Tento stav so zvládla len s maximálnou podporou môjho manžela a lekára ktorý ma vždy upokojoval že je kľudnejší ak tehotná žena má zo začiatku nevoľnosti pretože to znamená že tehotenstvo je vitálne tj. životaschopné. Môžem Ťa však potešiť, tak ako lekár predpokladal v piatom mesiaci som už veselo nastúpila do práce a ostala som tam až do materskej. Na dieťatko sme sa s manželom veľmi tešili. Pôrod som mala ľahký a bezbolestný aj keď som nechodila nikde cvičiť a rodila som v bežnej pôrodnici. Po celý čas som však myslela nie na seba ale na to malé mimino a jediné čo som si priala aby bolo zdravé. Pozitívne myslenie skutočne veľmi pomáha. A ak sa bojíš o niekoho iného nemáš čas báť sa o seba a vnímať bolesť. Držím Ti palce. Ten krásny pocit keď sa Ti narodí bábätko zaženie všetky nepríjemné spomienky.