U kluků odjakživa na plný úvazek. Logistika často zložitá, ale človek musí zvládnuť, ak musí. Inak uprednostnila by som skrácený úvazek, ale to v mojej práci nie je možné.

Letos ide mladší do druhej, starší do piatej.

Rozhodli sme sa mladšiemu nedať už družinu (mimo iného aj preto, že takú íču, jak tam je, zasadnutú na moje dítě od prvého týždňa v družine od prvňáčka, som v živote nestretla - pritom učiteľka s ním je naprosto v poriadku, známky má výborné a naozaj sa dobre učí (v tej škole nešetria ani prvákov) a samozrejme sa učíme s oboma doma a aj pedagogická psycholožka - riešila som, nech máme istotu, že nerobíme niečo zle, naznačila že chyba je fakt v tej družinářce jebnutej - inak mladej kráve bez príslušného vzdelania a praxe, umiestenej tam evidentne "po známosti").

Takže letos skomplikovanejšie. Starší má mobil (hlavne na našu kontrolu!) a mladšiemu z toho istého dovodu budeme musieť tiež nejaký poriadiť (bez toho by sme to nedali, pracujeme obaja vo vedľajšom meste).

Tak mladší cvičený ešte výraznejšie k samostatnosti, aby bol pripravený. Naštastie má štígro, že už sa rýchlejšie osamostatňuje, jak starší v jeho veku, páč kopíruje bráchu.

Tý vole, ale, že v živote budem musieť riešiť družinu (a ne školu) - to mi nikdy nenapadlo a ešte u prvňáčka hneď okamžite. Mám slovníček z družiny, ktorý hýri týždennými mračíkmi - ale bez zdovodnenia. Osobná konzultácia nikam nevedie, tá husa ani nepočúva (a konzultovala som - velice slušnou formou - ja, neskor manžel a...nepomohlo nič).

Jak zabehneme riadne to doma s mladším, nechám trochu času a určite sa budem oficiálne písomne sťažovať na zřizovatele. Do dnešného dňa nechápem, čo sa tej kráve valí v mozku - a nie som jediná. Starší družinu mal dlhšie, páč tú krávu nemal.