Re: Re: Video pro odpůrce skríningu

cizinka, všimla som si s určitým pobavením, že ty aj Žabátko s mojimi názormi vcelku súhlasíte, i keď v podstate obe obhajujete opačné názory :-).

Tak by som chcela svoj postoj trochu upresniť. Ja si myslím, že v tejto otázke máme každý svoje limity (mňa nevynímajúc), svoju hranicu, čo ešte áno a čo už nie. Niekto má tu hranicu postavenú veľmi vysoko, len prirodzené metódy plánovania rodičovstva, žiadna abortívna antikoncepcia, žiadne umelé oplodnenie, život za každých okolností. Pre niekoho je limitom budúce utrpenie dieťatka, pre niekoho jeho ťažké fyzické alebo mentálne poškodenie, i keď tam je tiež subjektívne chápanie toho, čo si pod tým poškodením predstavuje (pre niekoho je to ráštep chrbtice, pre niekoho rážštep pery ap.). Pre niekoho je limitom to, že nemá pre dieťa pripravené ideálne podmienky pre život.

Väčšina z nás má tieto limity iba teoreticky, pomerne ľahko sa nám tieto hranice obhajuje, ak v hlboko v srdci vieme, že je veľmi veľká pravdepodobnosť, že ich nikdy nebudeme musieť realizovať v praxi. A je možné, že ten čo mal tie hranice postavené nízko, ich obrazne povedané tvárou v tvár k svojmu budúcemu dieťatku zmení. A naopak, vysoké morálne limity sa nám pri skutočnom rozhodovaní môžu stať záťažou, ktorú nedokážeme uniesť.

Ja sama sa nechcem hrať na hrdinku, i keď v srdci viem, že je správne a etické obhajovať právo každého tvora na život, nie som si istá, či by som to za každých okolností vedela realizovať v praxi. Som príliš veriaca na to, aby som si trúfala zasahovať do záležitostí prírody a Boha. Príliš málo však verím na to, aby som sa s pokorou dokázala pozerať na utrpenie, najmä ak by tým trpiacim by bolo moje dieťa a trpelo by pre moje rozhodnutie.

Celkovo viac súhlasím s tvojimi názormi, cudzinka ako so Žabátkovými, i keď jej pocity chápem a sú v podstate hlboko ľudské. Podobné limity ako Žabátko má aj môj partner. Je to v podstate filozofický problém. Dôverovať viac prírode, Bohu, zákonom vesmíru, svojej intuícii, alebo človeku a vede?

Je veľa chorôb a veľmi závažných, ktoré zatiaľ prednatálna diagnostika nemá šancu odhaliť. V takýchto prípadoch sa musíme spoliehať na prírodu a na svoje schopnosti znášať utrpenie viac, ako by nám to mnohým bolo milé. V prípade že diagnostika odhalí chorobu, alebo aspoň %pravdepodobnosti (čo samozrejme určuje riziko chyby), je veľkým pokušením človeka meniť rozhodnutie prírody.

Tak či onak, nemôžem sa zbaviť dojmu, že pre spoločnosť je predsa len lepšie, ak má tieto limity postavené pomerne vysoko. Riziko zneužitia je potom predsa len menšie. Nie je to len otázka interupcií, tieto názory sú úzko spojené s ďalšími etickými problémami, ako je otázka eutanázie, genetických manipulácií, ekologické otázky, zasahovanie štátu (zdravotníctva) do súkromia človeka, otázka materialistického či duchovného prístupu k životu ap.

Žabátko, možno máš pocit, že tvoje názory sú len tvojimi súkromnými názormi, a razíš tak v podstate teóriu "ja si robím tak, ako uznám za vhodné a čo robia ostatní, je ich vec". Si však súčasťou spoločnosti a tvoje názory ovplyvňujú aj iných. Viem že tvoje názory nezmením, bola by som však rada, keby si sa nad určitými vecami porozmýšľala.