Nervičky

Radka, dnes ma rodinka ešte nechcela do albumu pustiť(stále ma to po prihlásení vyhadzovalo na moje stránky), ale už to ide, tak mrknem.

A ešte vám sem zkopirujem jak to nezvládam:(icq mám, ale stále ma neoslovilo)

Mám to rozlietaný september. Á z výchovou Haničky som už v koncoch. :-( Úplne. Neviem si s ňou rady.Ráno nakrmiť deti (Hani vymysla, a nakoniec vypije dva hlty kakaa), obliecť (Hani samozrejme nechce a čaká až sa naštvem), učesať (keby ste počuli ten rev),odviezť Hani do školky - to znamená brať so sebou Verku, tam ma zas nechce pustiť domov (buď tady chvilku), potom byť dve hodiny s Verunkou doma a zatial upratať a navariť a pod., hnať sa zas pre Hani zatial čo Verunka by rada spala....Najradšej by som skočila pod vlak.
Aj tu školku by som zvládla, ale Hanča je tak protivná že to až nie je možné.Ráno by som to ešte chápala, musí si zvyknúť, lenže jej to pretrváva celý deň.Už druhý týždeň(odkedy nastúpila do školky. Hisáky, záchvaty zlosti, neposluchne ani raz,až keď začnem kričať.(kričím furt). Fungujú varechy a bubáci.V školke sa nechce obúvať, nechce nechať hojdať sa iné deti,nemá kamarátov (veď kto by takú protivu aj chcel.. ) mám na ňu strašnú zlosť.To som vychovávatelka, čo ? S cudzími si poradím, ale so svojimi nie. Najhoršie je že to od nej odkukáva Veri.