Údajně nerespektuji citlivost a zdravotní stav našeho syna

Tak sa musím vykecať...

MM bol dnes pre syna v škole, prišiel totálne rozhodený a bez syna, hoci s jeho taškou (odložil ho k prarodičom).
Tento posledný mesiac je plný konfliktov, začalo to tým, že išiel syn za školu a rozhádzal dosť podstatnú čiastku peňazí, ktoré mal na karte a pokračovalo a doposiaľ pokračuje. Priznám sa, že cez dva týždne som nevidela jeho ŽK (bol v tej nemocnici). Dnes si manžela k sebe volala synova triedna a slovenčinárka. Že nevie, čo s ním v poslednej dobe je, že to nik nerieši a nie je to samozrejme žiadna katastrofa, lebo syn je ináč jednotkár a premiant, že ani u seba to riešiť nechcela, ale prišla aj matikárka, nech sa pozrie, čo Mikuláš stvára, tak len aby nás varovala (takmer všetkých predmetoch už vraj len opakujú, lebo majú už všetko skončené) A naozaj, otvorím ŽK a neskutočné...
SJ: 1, 1, 1, 1, 2, 1-, 1, 1, 2, 1, 1, 1 - koniec mája, jún - 5, 4, 5.
M: 1, 2, 1, 1, 1, 1, 1/2, 1 - koniec mája, jún - 3, 4, 5.
Po jednej štvorke má ešte aj v angličtine a bio.
Náš syn, ktorý dostal 5-tku naposledy niekedy na jeseň a mal slzy v očiach, keď mi to oznamoval, náš syn, ktorý sa nervoval pre každú dvojku. Nemal potrebu nám to ani povedať. Keď sa s ním rozprávala učiteľka, že čo sa deje, že uvažuje o rozhovore s rodičmi, povedal jej demoštratívne, že "kľudne".
Vážim si minimálne toho faktu, že manžel prišiel sám za mnou to riešiť ale čo som sa zasa nedozvedela... kladem na synovu bezúhonnosť extrémne požiadavky, nerešpektujem jeho chlapeckosť a pubertu, ktorú ako citlivé dieťa s ťažkým detstvom neznáša dobre. Syn sa týmto bráni a upozorňuje na seba. Samozrejme som mu tiež povedala svoje, vrátane toho, ako sa o synovi vyjadril jeho psychológ - mimochodom, manželov známy (v kombinácii s propechom to je asi jediná zbraň).

Nemám pocit, že veľmi pochopil, čo som sa snažila vysvetliť, nicmenej súhlasil, že to treba riešiť a že bude najlepšie konzultovať to s psychológom a "otvorene sa porozprávať" so synom... už teraz sa bojím, čo mi vlastné dieťa zasa povie.
Toľko by som si priala, aby sme sa niekam dohrabali, minimálne viem, že psychológ vidí presne to, čo vidím ja... asi naša posledná šanca. 28. odlietam preč, hádam to bude dosť zlomová cesta... uff, mám zo všetkého strach...