Re: Co budete dělat o víkendu?

Pred chvíľou sme prišli z malín, máme dva kyblíčky červeného pokladu, cítím obrovskú vďačnosť za to, kde žijem, jak žijem, a som proste šťastná aký je to ízy pízy život, keď si len tak, z rozmaru, idem do lesa, trhám maliny i keď nemusím, s mužom, ktorého milujem, srandujeme (a nadávame) v roští, deti síce lenivé, na zber ich nenalákame (a vydierať nechceme).

Je mier, sloboda, idem si kam chcem, aj to auto sa ešte relatívne zaparkovať dá, nikto nás neohrozuje, nekradne, nestrieľa po nás, a okrem všade prítomnej žihľavy (a spoteného tela) nič nevadí.

Doma zaparkujeme na zahradě, nemusíme kružiť okolo paneláku a hľadať volné miesto, vyzujem sa už na zahrade a bosky si užívam trávu, mezitím nás radostne víta dieťa a pes, na linke čaká zázračne nielen tradične prázdná šlupka od melounu, ale dokonca i trochu červenej dužiny, do toho telefonát od tchýnky, že mi přinese "hrnec leča, protože ho udělala moc" (milujem lečo), no proste sa máme jak prasata.
Tečie teplá voda, možem sa osprchovať, funguje pračka, možem to bezpracne vyprať, na zahrade nechať usušiť a je možnosť volby, čo si dáme na večeru, zajtra na obed.. Možeme plánovať dobré (tj chutné i nutrične ok) jedlo, trávenie času, možem si objednať z pohodlia domova džínovú košeľu a kraťasy s vysokým pasom, lebo brucho... . Takýto luxus toľko ľudí vobec nepozná...

Zároveň cítím, jak je to nefér, niekto je mnohem lepší, šikovnější, a neviem čo ešte, ale narodil sa na blbom mieste, v blbom čase a za oveľa viac námahy a trápenia sa má tisíckrát horšie.