Krásny článok

Maceška, krásny článok ako vždy

K téme-ja som pracovala na úrade práce, povolaním som sociálny pracovník a nemala som s rómami problémy. Je to celé o obyčajnej ludskej slušnosti, vždy som sa ku každému človeku chovala slušne a zlé skúsenosti som mala skôr s väčšinovou populáciou. Najlepší boli teenageri, ktorí mi rovno povedali, že pod 20 tisíc ráno ani nevstanú z postele do práce (absolventi) mala som ich na starosti a teda občas som mala čo robiť ich nejak vôbec namotivovať, pretože pre tak 20 percent z nich bolo hlavnou náplnou dňa sedieť v krčme. Rodičia ich štedro dotovali, k tomu mali ešte nejaké tie sociálne dávky a pracovať sa im proste nechcelo.
MMch ja s 2 rokmi praxe som mala plat okolo 10 tisíc hrubé, takže ma to fakt trocha urážalo. Začínala som tam na 5 tisícoch kvôli praxi.

S rómami mám skúsenosti, že sú často skôr vystrašení na úradoch a pod (a my sme dávky nerozdávali, takže nemusí niekto namietať, že boli slušní, aby niečo dostali) mne často pripadali skôr ako bezradné deti a vždy boli slušní a to nie som žiadna "korba", žeby mali rešpekt )))
Dodám ale aj, že žijem v hlavnom meste a v oblastiach kde sú osady to môže byť iné.
Súhlasím ale s názorom Margity a dodám, že podla mna práca s rómami musí ísť cez deti, pretože s dospelými už sa ťažko niečo napracuje. Výborný je napr. projekt divé maky, kde sa sponzorujú šikovné rómske deti-napr. v hre na hudobný nástroj, speve a pod.
Daleko väčšia by mala byť terénna sociálna práca napr. aj rómskych soc. pracovníkov (a že ich začína pribúdať na VŠ!) ktorých lepšie príjmu, mali by matky učiť od ranného detstva ich detí sa o ne postarať aspon v základných otázkach. pretože keď sa na to bude kašlať, tak je to začarovaný kruh, rodičia vyrástli v osade, nič iné nezažili a proste ani nevedia inak vychovávať deti ako to videli od svojich rodičov-to je prirodzené. A takto sa z generácie od generáciu prenášajú stále rovnaké náviky. (samozrejme zase česť výnimkám, ktoré napr. v škole zbadajú,že sa dá žiť aj inak a majú dostatok vnútornej sily sa podmienkam v akých vyrástli postaviť a žiť inak, napr. si dokončiť vzdelanie.)
Mám skúsenosť, že keď sa Rómom ponúkli aktivačné práce, kde fakt robili za 1000 sk mesačne, tak o ne bol dosť velký záujem, chceli pracovať. Treba ich zaktivizovať, aby si zvykli na ten režim, že chodia do práce, niečo robia-zmysluplné. Páči sa mi aj projekt, kedy si sami stavajú domy, kde budú bývať (za pomoci obce) tažšie sa ničí niečo, čo som si budoval vlastnými rukami. Aj také som videla, že im napr. dajú kravy, ovce a oni ich chovajú, nesmú ich zabiť-bolo to tam nejak ošetrené, ale už si to celkom nepamätám.

Naproti tomu som v práci pár krát mala opitých "bielych" ludí, alebo nafetovaných, občas sa nám niekto vyhrážal zabitím aj na strelné zbrane došlo (a to proste niekto prišiel a rovno sa začal bezdôvodne vyhrážať) na toto som nervy nemala, takže som odišla. Nemali sme ani obyčajnú ochranku a pracovali sme takmer samé ženy (za ten plat sa tam muži dlho neudržali).

K téme homosexuálnych adopocií. Môj názor je podobný ako tu už odznel-uvolnila by som deti o ktoré nie je záujem heterosexuálnymi pármi, aj keď je naozaj otázne, či všetky hetero páry sú lepší rodičia ako homosexuáli (pochybujem o tom) no toto by som presadila aby sa väčšinová spoločnosť necítila ohrozená.
U mna je dosť dobrý argument ten, že predsa dnes už klasickú nukleárnu (otec+matka+deti) rodinu človek stretne tak z 50 percent, každé 2 manželstvo končí rozvodom, takže aj v tej situácii má dieťa často dve matky a dvoch otcov! (ak si nájdu každý po rozvode partnera).
Tak isto je vela rodín, kde sú slobodné matky a to občas aj generačne, takže dieťa vyrastá povedzme s 3 ženami (poznám takú rodinu, kde len ženy vychovávali kluka a všetci sme hov škole milovali aký bol citlivý a skvelý
Keď je dieťa so situáciou oboznámené a vybuduje sa mu dobré sebavedomie, tak si dokáže svoje postavenie v kolektíve ubrániť! (napr. sa posmievajú za okuliare a dieťa povie "no a čo, mne sa to páči a je to dnes IN) agresorom to vezme vietor s plachiet. Mojej citlivej neteri sa posmievali za vady reči a ona sa zamyslela, odpovedala "to nevadí, ja sa to naučím" a neriešila! a posmievajúce dieta nevedelo, čo dalej.

Vladan-typujem, že si ešte skôr mladší ročník, či nie? Ja mám kamaráta homosexuála (učí na VŠ, spravil si doktorát a je celkovo hrozne fajn a uznávaný v profesii) preskákala som s ním vela jeho vzťahov -niekolkomesačných no po rokoch sa usadil a už má priatela dlho (myslím 5 rokov-žijú spolu) on si myslím tiež deti adoptovať nechce, proste muži až tak netúžia po detoch podla mna ako ženy a často, kým tie deti nemajú (obvykle na naliehanie partnerky-česť výnimkám) tak vôbec nevedia o čo prichádzajú
Dosť som sa cez kamoša v gay komunite pohybovala a dosť mi to tam vyhovovalo, tolko vtipných a fajn ludí pokope som inde nevidela.