Re: Ako to ukoncit a nebat sa...

Dakujem vam za vase slova, moc mi pomohli. vcera na mna padla taka tazka chvilka, tak som to potrebovala vsetko "povedat" niekomu cudziemu kto to so mnou nepreziva tie 3 roky. dobre mi padne pocut nazory ludi co maju odstup od mojej situacie...
je mi luto kadzej zeny co sa trapi v podobnej situacii kde su aj deti, lebo ta zodpovednost nepusti, nemozeme si len tak vyrazit na rande ze ano a zacat znova...
Piskot - nic neuponahlaj, podla seba viem ze vsetko sa vyvijalo vo mne postupne pomaly same... tiez som si nevedela predstavit rozvod pred 2 rokmi, lubila som svojho muza a bojovala ale postupne ten cit vo mne umieral... Teraz by som bola najradsej keby som ho uz nemusela nikdy vidiet... A ten pocit viny, zlyhanie vo mne, s tym teraz bojujem (posledne 2 roky ma muz presviedcal ze on sa snazi a mne nic nie je dobre a ze to kvoli mojej povahe ze som stale nervozna atd to uz nejde spravit a nech som sa snazila akokolvek, nic nebolo dost dobre a mne az casom doslo ze to len zakryva svoj dvojity zivot a snazi sa preniest vinu na mna - tak to stale prezentuje aj pred rodinou - zbabelec - moj rozum to vsetko vie len ten pocit viny sa mu podarilo vo mne zakorenit).
este raz diky baby za vasu podporu. idem bojovat za seba