Re: Bezohlední mladí řidiči

Vítr,
Na toto som sa ťa už dávnejšie chcela opýtať, lebo nie je to tvoj prvý príspevok, kde naznačuješ, že škôlky a školy sú rukojemníkmi asociálnych detí a rodičov.

Agresivitu detí by som rozdelila do dvoch základných oblastí:
1. Deti, ktorým sa rodičia vo všetkom podriaďujú, alebo ich v agresivite podporujú tešiac sa, že ich potomok sa “vo svete nestratí”,
2. Deti, u ktorých je agresivita prejavom toho, že sa s nejakou situáciou nedokážu vysporiadať, sem patria autisti, deti s ranou traumou, hypersenzitívne deti atď.

No a ja mám nejaké skúsenosti s tou druhou skupinou detí a teda vôbec nemám pocit, že by boli “pánmi situácie” a že by inštitúcie boli oproti nim bezmocné. Už len dostať také dieťa do škôlky/školy je často tortúra, aby potom rodič zistil, že inštitúcia sa síce hlási k rešpektujúcej výchove, ale unikajú jej aj základné psychologické zákonitosti, nieto ešte takéto špecifické problémy.

A vôbec sa mi nepáči predstava, že by to malo smerovať k tomu, že pod rúškom nulovej tolerancie šikany a ochrany normálnych detí budú špecifické deti opäť vylučované zo spoločnosti “slušných ľudí”.

Tým nechcem povedať, že deti netreba ochraňovať! Len nemám pocit, že už boli vyčerpané všetky prostriedky ako zladiť potreby aj normálnych aj špecifických detí. Samozrejme za spolupráce rodičov a odborníkov. To zase chápem, že inklúzia v zmysle “tu máte dieťa a nejako si s ním poraďte” fungovať nemôže.