Re: Odběr krve u pětiletého

Na mňa ako dieťa platilo vyskúšať si ako to bude bolieť silným štipnutím nechtami na tom mieste kde berú krv. Vymyslela to moja mama. A ja som to akurát dnes ráno hovorila synovi, nevedeli sme či bude odber (nakoniec nebol). Ešte v čakárni si to skúšal a hovoril že to v pohode zvládne. Odber bolí oveľa menej ako štípnutie len je tam prítomný stres, kŕč a očakávanie "hroznej bolesti", ktoré to zhoršuje. Ešte mi pomáhalo povedať si že, veď komár mi robí odber hocikedy a ani o tom neviem. A potom sme vtipkovali že by mali vychovať také komáre ktoré budú robiť odbery tajne a nepozorovane

Keď sme pred dvomi rokmi skončili v nemocnici, brali mu krv prvý krát v živote na urgente a to bol horor, ležala som na ňom a dve sestry sa mu snažili udržať ruku. Potom mu zavádzali kanylu a to bol ďalší stres a plač. Potom zas odbery počas pobytu, ale to som si všimla že už reval z princípu lebo sa v reve opýtal kedy ho už konečne pichnú a práve vtedy tiekla 3tia skumavka krvi. Takže to vôbec necítil a hneď po tom ako som mu povedala, že už to je, prestal plakať. Na zavedenie druhej kanyly mu pohrozili že ak bude kopať a hádzať sa tak ma pošlú preč a bude ho držať doktor. Kupodivu to zabralo a prestal kopať, len teda plakal.