Re: Tak jsem si nejak nechtene poridila jeste jedno dite.

No, ešte nemám deti v puberte, tak možno budem písať úplne od veci. Podľa mňa u vás prebieha úplne bežná adaptačná fáza, aj s tými mšlienkami, že to bude navždy a či to ustojíš ty aj tvoja rodina, aj mladšia dcéra. či to bolo správne rozhodnutie, či jej tým viac neublížiš ako pomôžeš... Odporúčam kuknúť do nejakej literatúry pre náhradných rodičov, ako sa vysporiadať s adaptáciou, prípadne aj vyhľadať pomoc odborníkov. NIE JE TO ZNAK, ŽE TO NEZVLÁDAŠ Je to znak, že tento čas chceš uľahčiť všetkým zúčastneným. Robíš to dobre

Za seba by som sa snažila ju viac zapojiť do rodinného života, nevyčleňovať ju. Ale nepíšeš, koľko je vlastne u vás mladšia "na furt" - tipujem nie viac ako pár mesiacov, pol roka? To sa časom spraví. Teraz je to ťažké aj pre ňu. Nepoľavovala by som v tom začleňovaní, aj keď sa podľa teba na vašich piatkových poobediach nudí, aj tak ju vždy pozvite - nemusí ísť, len ju zavolajte, že si spravíte babské poobedie. A teda podľa mňa by ste mohli raz za mesiac prežiť aj návštevu MCdonnalds a objednať si tam zelený čaj a mladej to, čo má rada... len tam s ňou byť a byť tam pre ňu...