Re: odebrané děti v dalších souvislostech

Mne príde aj to vyhrážanie sa na spôsob "keď neprestaneš, dostaneš na zadok" skôr ako floskula, podobne ako "keď sa to či ono stane, odpadnem..." Vo výsledku si z toho deti aj tak nič nerobia, pretože vedia, že sú to len slová...

A pár rodičovských výchovných za život, ktorých výsledkom je akurát tak prekvapené kukuč, že aha, asi toho už bolo vážne moc, určite nie je zločin a nepoškodí dieťa ani fyzicky ani psychicky, na rozdiel od toho, ak ho sociálka vytrhne z citových väzieb budovaných od narodenia.


Skôr by ma zaujímalo, ako to bude vyzerať o niekoľko desaťročí. Výchova sa v európskych krajinách ešte pred niekoľkými desaťročiami nijak podstatne v tomto ohľade nelíšila. Totiž absolútny zákaz fyzických trestov v niektorých krajinách (vrátane plácnutia na zadok) je pomerne nedávna záležitosť. Prvé tuším bolo Švédsko a už teraz sa odtiaľ ozývajú hlasy, že takto odchovaná generácia je dosť neznesiteľná, arogantná. Mmch, Švédsko rovnako patrí do balíka škand. krajín, u ktorých sa odsudzuje politika odoberania detí. Pokiaľ sa podobné zákony nepresadia všade, bude to možno o 50 rokov zaujímavé porovnanie človeka vychovaného tradičným spôsobom v tradičnej rodine a človeka, ktorý je produktom škandinávskeho, povedzme, sociálneho inžinierstva, kde sa výchova akoby projektuje zvonku, nie zvnútra rodiny.

P.S. Nepoznám nikoho, kto by mlátil svoje deti. Vážne.