Co vás těší a co vás štve?

Ahoj, som nejaká nabrúsená a rozlietaná, v krku nepríjemný knedlík, potrebujem si sadnúť a hlavne si nejak vedome pripomenúť dobré veci, ktoré sa mi dejú.
Takže:
. Teší ma počasie, jar, prebúdzajúca sa príroda, to je prosto krása.
. Tešia ma požičané knížky z knižnice.
. Veľmi ma teší ukotvenie sa v mojom stravovaní, lebo prvýkrát v živote mám obdobie, keď nemám chute, výkyvy. A ak, tak sú mierne a stačí na ne jogurt s orieškami a sušeným ovocím. Ani neviem, ako dlho to trvá, možno mesiac? Hlavne som skončila so sladkým, to je u mňa zázrak.
. Teší ma, že moja mamka začala byť asertívnejšia a už dokáže odmietnuť.
. Teší ma prísna zásadovost staršieho syna. Nula alkohol, nikotín, cukor. Každý deň fyzická aktivita, meditácia, práca (ale nie fyzická, na tú je strašne lenivý). Uvedomujem si to práve z dovodu, že niektoré moje vrstovníčky často riešia vážne problémy s roznymi závislosťami.
. Teší ma prosociálnosť mladšieho syna. Nezištne poteší, pomože deťom v škole, ktoré za ním prídu, a občas i tým, ktorí neprídu... (naposledy šikanované dievčatko z 5. triedy, šiel za ňou a odniesol jej vyrobeného psíka z balonku). Dievčatko malo z toho vraj obrovskú radost (aj mňa by potešilo, keby prišiel za mnou do triedy o 3 roky starší fešák).
. U dcery je šanca, že by sa stala gólmankou, čo je jej sen, velmi by som jej to priala.
. Manžel je proste zlato. Dúfam, že mi raz neutečie.

Štve ma mnoho vecí. S niektorými sa pohnúť dá, s niektorými neviem a s niektorými už určite nie.
. Teraz napr. sedím v kuchyni a zase si vyčítam, že som ju chcela mať spoločne s obývačkou. Blbosť najvačšia! Piekla som hamburgery, chlieb vo vajíčku, vyžadovalo to velké vetranie, na ktoré je MM alergický a zbytočne sa kvoli tomu pošťuchujeme. A hlavne nemám svoje miestočko, kde by som sa mohla zavrieť.
. Štve ma, že sa mi čím dal častejšie ozýva achilovka a to by bol u mňa velký prúšvih keby ma to malo zastaviť. Som opatrnejšia, ale asi to nestačí...
. Je mi smutno z mojej povahy, resp. z mojho prístupu. Čím ďalej, tým sa mi viac potvrdzuje, že sa mi nechce komunikovať "z povinnosti". V práci zažívam krásne okamžiky len keď som sama, a to som málokedy. Keby som to tak mala len u neobľúbenej kolegyne, tak ok, lenže mne sa nechce už s nikým, ani s holkami, ktoré mám fakt rada . Je to zlé a neviem, či sa to dá zmeniť.
. Mrzí ma moja (a mužova) pohodlnost, sobeckost, keď nechceme dcére dopriať psa, po ktorom veĺmi intenzívne túži už 5 rokov
. Štve ma syn, ktorý teraz nebol týžden v škole kvoli jeho aktivitám, a už spriada plány, jak si to zopakuje v dubnu. A nehne s ním nik. Až on zmaturuje, bude to neskutočná úľava a možno i zázrak.

Tak som sa vykecala a teraz dajte niečo Vy. Nič chytré som tu nenapísala, samé jednoduché úvahy - nebojte, som si toho vedomá, tak mi to skúste nevyčítať
A je mi teraz fajn, posedela som si, uľavila si a teraz są możem vrhnúť na ten binec na kuch. linke.